Naša história

Cirkev bratská nadväzuje na dielo Jána Amosa Komenského, jedného z najvýznamnejších európskych mysliteľov, ktorý bol biskupom Jednoty bratskej. Jej korene však siahajú ešte hlbšie, až k českej reformácii.

Sto rokov pred Lutherom a Zwinglim sa v Čechách o obnovu cirkvi usiloval Ján Hus. Aj po jeho smrti a po ťažkých rokoch, ktoré nasledovali po bitke pri Lipanoch (1434), reformačné myšlienky v Čechách nezanikli. Nadviazal na ne Petr Chelčický, z ktorého podnetu vznikla v roku 1457 Jednota bratská, vo svete známa ako „Moravskí bratia“ (Unitas Fratrum). Jej biskupom bol neskôr aj Komenský (1632).

Dedičstvo Jednoty bratskej ožilo o storočia neskôr, keď Mikuláš Zinzendorf so svojím majetkom podporil obnovené bratské spoločenstvo v Herrnhute. Odtiaľ počas nasledujúceho storočia vyšli misionári do celého sveta, na tichomorské ostrovy, do Afriky aj Ameriky, a viaceré z týchto zborov existujú dodnes.

Bratia stoja aj za prekladom Biblie do češtiny, takzvanou Bibliou kralickou (1579 až 1593), ktorá sa na dlho stala Bibliou aj slovenských protestantov. Podobne si celá evanjelická cirkev na Slovensku osvojila spevník Cithara sanctorum (1636) exulanta Juraja Tranovského, ktorý sa usadil v Liptovskom Mikuláši.

Na súčasnú podobu Cirkvi bratskej vplývali aj škótski presbyteriánski a americkí misionári, ktorí koncom 19. storočia prinášali do vtedajšieho Uhorska evanjelikálne dôrazy. Zaujímavosťou je, že duchovným poradcom prvého československého prezidenta T. G. Masaryka bol kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek. Na Slovensku vznikali zbory Cirkvi bratskej najmä v priebehu 20. storočia.